Ako sa u nás pestuje šalát: Farmári začali novú tradíciu

Pár kilometrov od Senca vznikla minulý rok nová tradícia pestovania šalátov. Za prvú sezónu vysadili celkovo 600-tisíc šalátových sadeníc. “Od 10. marca sme tu zasadili každý týždeň 60 až 90-tisíc sadeničiek šalátu. Využívame na to automatické stroje, pričom pracovníci ich plnia sadenicami a kontrolujú presnú hĺbku výsadby. Takže je to v podstate také poloautomatické sadenie,” popisuje farmár Martin.

Celý proces pestovania začína správnou prípravou pôdy. Šalát má totiž rád priepustnú zem, kde nestojí voda. “Na to nepoužívame pluh, ale špeciálny stroj, ktorý podrýva do hĺbky pol metra, je efektívnejší a šetrnejší k pôde,” hovorí Martin. Keď pôdu preryjú, vytvoria záhony.

 

Rozoznáva burinu

Rastlinky sadia do geotextílie, ktorá ich chráni pred mrazom vytvorením mikroklímy, ale ubráni rastlinu aj pred škodcami. Pred väčšími škodcami, ako sú zajace, ochráni šaláty nové oplotenie. Burina tu tiež nemá miesto. “Máme špeciálnu automatickú plečku s kamerovým systémom - vie detekovať, čo je burina a čo šalát. Takto vie ušetriť aj 5 ľudí. Celkovo sa snažíme maximalizovať robotizáciu, ale bez ľudskej sily sa nedokážeme zaobísť,” popisuje farmár. 

Počas horúcich dní je treba dávať pozor na hydratáciu šalátov. Závlahu riešia čerpadlami. “Berieme podzemnú vodu zo studní, spod 4 metrov, pričom potom je ešte 50 metrov do hĺbky spodná kvalitná voda. Nehrozí nám teda nedostatok,” hovorí farmár. Kvapôčkovú vodu nemožno používať pre geotextíliu, ale množstvo vody, ktoré je prebytočné, ľahko pretečie vďaka dostatočne prerytej pôde.

Ďalším ošetrovaním sú rôzne prípravky, pri ktorých používaní sa kontrolujú rôzne kritériá. Odoberajú sa viaceré vzorky, ktoré potom kontrolujú pracovníci v európskych labákoch. 

Nástrahy počasia aj zvýhodnená konkurencia

Čo sa týka zberu úrody, je to väčšinou po 6 až 8 týždňoch od vysadenia. Zmeny nastanú v prípade, že zaúraduje počasie. “Napríklad teraz sa nám prvú časť výsadby nepodarilo zakryť geotextíliou, boli povodne, a tak to nám dorástlo o týždeň neskôr,” vraví Martin. Ako prvý dorastá hlávkový šalát, a to po 7 týždňoch a ľadový zasa po 9 týždňoch. Rozdiel je v lete, keď pre zvýšenú teplotu trvá dorastanie šalátov zasa kratšie. Vtedy sa dá zbierať úroda už okolo 4. až 5. týždňa. “Odrežeme zo sadeničky a potom nasadíme nové, aby listy boli rovnomerné a dostatočne veľké. Teraz sme pozbierali začiatkom mája a koncom mája zasadili druhú sadbu,” opisuje Martin a dodáva, že “v praxi bola veľmi studená a tmavá jar s málom slnečného svitu, zliali sa nám dokopy až tri sadby. Zrazu sme mali strašne veľa šalátu naraz a problém fyzicky všetko pozbierať.”

Pri výkyvoch množstva úrody treba rýchlo reagovať na zmeny a nastaviť akcie pre trh. Farmári majú preto zahraničných poradcov a sledujú aj zahraničnú konkurenciu. Tá má oproti slovenským pestovateľom množstvo výhod, ktoré ju na trhu zvýhodňujú. Aj preto je veľmi málo pestovateľov, ktorí sa v tomto segmente na Slovensku udržia. S pestovaním slovenského ovocia aj zeleniny, aj v prípade šalátu, je konkurovať náročné. “My sme začali odznova, tak sme ešte v podstate vo fáze učenia. Oproti zahraničnej konkurencii máme problém napríklad s podielom pracovnej sily, ktorú má zahraničie omnoho lacnejšiu. Zvyšok krajín má tiež založenú tradíciu a robí to dlhodobo, majú zabehnuté veci, technologie, priestory,” hodnotí Martin.

Na to, aby redukovali náklady, sa farmári snažia využívať čoraz viac automatizáciu práce. Chceli by zvýšiť aj podiel zberu harvestorom, ktorý je momentálne na úrovni 75 %. Avšak stále sa celkový proces pestovania a náklady prejavia na cenách. Slovenský zákazník si tak musí za slovenské čerstvé šaláty oproti ponuke zahraničnej konkurencie priplatiť. “Ak toho nebude schopný, je žiaľ možné, že neprežijeme,” zamýšľa sa farmár.

Ľadový šalát dominuje

Návyky zákazníkov ich vo veľkej miere ovplyvňujú aj pri výbere a množstve pestovaných druhov šalátov. “Najväčší dopyt je po ľadovom šaláte. My ho voláme Lolo a predstavuje 70 % produkcie. V podstate máme v produkcii 5 rôznych hlavných typov šalátov. Medzi nimi červenší šalát Lolo Roso, Lolo Lordo, Lolo kučeravý šalát a Rímsky šalát,” hovorí Martin a dopĺňa ešte hlávkový šalát. “Dali sme ho do výsadby tento rok. Sadíme ho viac na jar. Má rýchly rast a je celkom veľký. Kedysi sme ho často jedávali v detstve, no dnes už pomaly ustupuje do úzadia. Aj preto budeme pozorne sledovať záujem zákazníkov.”

Minulý rok skončili so zberom šalátov v polovici novembra. Túto sezónu plánujú podobný termín. Do obchodov by chceli farmári na jeseň dodávať čerstvý, umytý, nasekaný a balený šalát.