Koreňová zelenina a jej výhody

Druhy zelenín

Mnoho druhov zeleniny nájdeme v rôznych kategóriách. Je to preto, že vedci ich rozdeľujú na základe biologických parametrov, pestovatelia podľa spôsobu pestovania, kuchári a výživoví poradcovia podľa spracovania do jedál.
Základnými kategóriami sú listové zeleniny (kel, šalát, špenát, kapusta), hlúbové zeleniny (karfiol, brokolica, kaleráb), plodové (uhorka, paradajka, paprika, melón vodový, tekvica, baklažán), cibuľové (cibuľa, cesnak, pažítka, pór), koreňové zeleniny (mrkva, petržlen, chren, cvikla, reďkovka) a strukoviny (hrach, fazuľa, sója).
Spomedzi týchto druhov vyčnieva koreňová zelenina. Prečo? Má celkom veľa výhod, čo sa týka pestovania, ale aj skladovania a spracovania. Jej prínos vieme oceniť počas celého roka, ale vynikne najmä na jeseň a počas zimy.

Čaro koreňovej zeleniny

Koreňová zelenina sa dá veľmi ľahko odlíšiť od ostatných zeleniniek. Hlavnú časť rastliny, ktorú konzumujeme, totiž vždy nájdeme pod zemou. Väčšinou je to koreň (mrkva, petržlen), čo nám hovorí už samotný názov. Niekedy to však sú aj koreňové hľuzy (zázvor) či bulvy (zeler, repa), podľa toho ich aj ďalej rozdeľujeme. Pestovanie takýchto zelenín má v strednej Európe pravdepodobne dlhú tradíciu, ak nie najdlhšiu. Typickí zástupcovia koreňovej zeleniny sú cvikla, mrkva, petržlen, paštrnák, zeler, repa, chren, zázvor či reďkovka.
Čo sa týka samotného pestovania druhov koreňovej zeleniny, majú nízku náročnosť na potrebu živín a starostlivosti. Stačí ich raz za čas trochu okopať a polievať pri naozaj veľkých suchách. Okrem toho mnohé z nich  možno jesť už v skorom štádiu, teda sa im nestáva, že by boli nedozreté.

Na čo si treba dať pozor však je, k akým susedom sa koreňová zelenina vysádza. Napríklad mrkva a zeler sa vôbec nemajú radi, petržlen zas nemá rád šalát a kaleráb. Reďkovka by nemala ísť vedľa uhoriek a tekvíc, cvikla k zemiakom a kukurici.

Ako skladovať

Všetky tieto zeleniny sa vyznačujú dlhým vegetačným obdobím a dlhou trvanlivosťou, veľmi dobre sa totiž skladujú. Niektoré koreňové zeleniny zberáme ešte aj v novembri, aj to naznačuje, že budú veľmi dobre “nacvičené” odolnosti voči nepriaznivým podmienkam. Napríklad paštrnák dokáže prečkať zimu dokonca bez skladovania.
Ak teda potrebujeme skladovať, základom je, aby jedinci, ktorých vyberieme, boli nepoškodení a prinajlepšom dostatočne veľkí. Koreňovej zelenine sa neodrezávajú listy a treba ju nasucho utrieť od mokrej zeme. Ideálne miesto na skladovanie je s teplotou do 4 stupňov Celzia, tmavé a priedušné, nemalo by tam byť totiž vlhko. Aj preto sa často volí úložisko v piesku. Možno využiť aj skleníky a pareniská, podstatné je, aby sa k zelenine nedostal mráz. Využívajú sa rôzne zateplenia fóliami aj listami či rašelinou.
Najkratšie vydržia takto uskladnené cvikle a reďkovky, a to asi štvrťroka, ostatné koreňové zeleniny by mali neohrozene prečkať aj pol roka, chren dokonca celý rok. Samozrejme, ak sa niečo v procese nepokazí. Ak sa však skladované zeleninky kontrolujú, dá sa v prípade zistenia zlého uskladnenia najsilnejšie jedince zachrániť. Jednou z možností je aj skladovanie v chladničke či mrazničke. Ďalším spôsobom, ako si vychutnať koreňovú zeleninu aj mimo sezóny, je jej spracovanie, či už zavarenie, fermentácia alebo sušenie.
Koreňové zeleniny majú vysokú nutričnú hodnotu, obsahujú množstvo vitamínov (najmä A, B, C, E), minerálnych látok, vlákniny a olejov. V neposlednom rade sa z nich robia vynikajúce zdravé pokrmy, ktoré vedia aj zahriať. Zeleninové vývary sú v jedálničku takmer nenahraditeľné, dokonca ich vieme spraviť aj z “odpadových” častí - šupiek. Koreňová zelenina je v kuchyni naozaj kreatívne využiteľná, nielenže sa varí, pečie, smaží, ale teraz je trendom robiť z nej aj tenučké čipsy.
Okrem využitia a konzumovania spodnej časti rastliny sa pri mnohých druhoch tejto zeleniny využívajú aj listy, teda vňate. Napríklad petržlenová vňať či zelerová sú ideálnym dochucovadlom viacerých jedál. Používa sa aj mrkvová vňať, lístky reďkovky alebo repy.