Ako a kde pestujeme tekvice?

Tekvice sa pravdepodobne domestifikovali v Mexiku, neskôr sa z Ameriky rozšírili do celého sveta, konkrétne do Európy v 16. storočí. Postupne sa dostali až k pestovateľom v Čachticiach. Tekvice pestujú na 165 hektároch. Počas jednej sezóny dopestujú aj pólmilióna tekvíc, konkrétne sú to druhy hokkaido, maslové tekvice, sweet dumplings a tekvice na vyrezávanie. Okrem nich pestujú aj hrášok v luskoch na priamu konzumáciu, lahôdkovú kukuricu a cuketu.

Podnebie už nie je problém

Správna tekvica by mala vážiť najmenej 500 g, ukážková váha je jedno kilo. Druh na vyrezávanie by mal byť, samozrejme, väčší, a to aspoň 1,5-kilový, pestovatelia sa snažia dopestovať ideálne 4-kilové jedince.

Tekvice potrebujú hlbokú vzdušnú a výhrevnú pôdu dostatočne zásobenú živinami a, samozrejme, vodu. Najčastejšie sa pestovali v teplejších oblastiach, ale v posledných rokoch ich dokážeme dopestovať severnejšie a vo vyššej nadmorskej výške. Možno totiž použiť aj rôzne technické vymoženosti  - pareniská, rôzne plastové kryty, popripade sa dá aj predpestovat priesady. 

Výsev tekvíc začína v južnejších oblastiach koncom apríla, v stredných a severných polohách je to najskôr až v polovici mája - aby sa vyhlo aj posledným prízemným mrazom. Proti nim sa však dá aj poistiť a vysádzať rovno priesady jednotlivých druhov. Pre väčšiu istotu sa ešte prekrývajú bielou netkanou textíliou. 

Čo môže tekvice ohroziť?

Tekvicu zaraďujeme k plodovej zelenine, to znamená, že je náročná na hnojenie organickým hnojivom a má vysokú spotrebu vody počas celej vegetácie. “V Čachticiach ju vysádzame na pole, ktoré bolo v minulom roku na jeseň vyhnojené maštaľným hnojom, kompostom, poprípade bolo na poli vysiate zelené hnojenie,” hovorí Viktor Černák, pestovateľ tekvíc.

 Ak ale zabezpečíme dostatok organických hnojív a vody, môžeme tekvicu zaradiť k menej náročnej zelenine, pretože má pomerne málo škodcov a potláča rast buriny. Jej rastliny totiž dorastajú do pomerne veľkých rozmerov. “Najčastejšími škodcami tekvíc sú rôzne druhy slimákov, ale hlavne slizniaky, ktoré dokážu zničiť celé malé rastlinky a neskôr aj nedozreté plody, keď majú ešte jemnú šupku. Už dorastená väčšia rastlina má jemné chĺpky na listoch, ktoré slimákom celkom vadia, a preto ich už moc nenapádajú. Potom sú tu však rôzne druhy hlodavcov, ktoré sa živia celými plodmi,” vysvetľuje Černák.

Určite nepestujeme jednotlivé druhy tekvíc na tom istom poli, čiže sezóny po sebe. Pôda je už vyčerpaná a hrozí premnoženie škodcov a zničenie úrody. Tak isto nie je vhodné ju sadiť na miesto po uhorkách, hlubovej zelenine či paprikách. Vhodní susedia tekvíc sú mrkvy, petržleny, kukurica, cibuľa, fazuľa ťahavá a z byliniek majorán. Naopak, nevhodní susedia pri tekviciach sú melóny, zemiaky, jahody, rajčiaky. Ostatná bežná zelenina je viac-menej neutrálna.

Dozrievanie a zber

Tekvice sa zbierajú priebežne podľa dozrievania, a to zhruba od júla, v auguste a poväčšine až do prvých mrazov.

Černák má aj odporúčania pre zber tekvíc. “Dôležité je zbierať ju, keď je úplne dozretá - šupka plodu je krásne oranžová, tvrdá a stopka je zhrubnutá, zdrevnatená. Snažíme sa ju odrezať čo najväčšiu, cca 5 až 10-centimetrovú, má to vplyv na úplné dozretie a zároveň sa predlžuje jej životnosť, a tým aj kvalita uskladnenia.” Na farme zberajú tekvice ručne do dvoch zberných vozov a potom ich skladujú v skladoch s efektívnym vetraním. 

Tekvica je zdravá, chutná a pri dodržaní základných pestovateľských podmienok je nenáročná na pestovanie. S úspechom ju dokážeme dopestovat aj na komposte. Jej výhodou pri varení je, že sa nemusi šúpať, stačí ju len umyť. Je vhodná na varenie (polievky, omáčky, pyré), pečenie, dá sa aj len jednoducho potrieť cesnakovým maslom.

Môžeme ju uskladniť na chladnom svetlom mieste, ale pokojne aj v obývačke na parapete ako dekoráciu. Ak chceme predĺžiť životnosť, môžeme ju skladovať očistenú v mrazáku.

Tekvice z Čachtíc nájdete v slovenských supermarketoch aj priamo v Čachticiach v podnikovej predajni Družstvo Čachtice.